Lymská borrelióza je vysoko rozšírené ochorenie, postihujúce človeka a zvieratá, prejavuje sa hlavne postihnutím pohybového aparátu, nervovej sústavy, kože a srdca.
Pôvodcom ochorenia je Borrelia burgdoferi /spirochéta špirálovite stočená buka vyznačujúca sa vysokou pohyblivosťou, veľkosťou 7-20 mikrometrov/. V európskom regióne sa vyskytujú kmene Borrelia garinii a Borrelia afzeli.
Vznik ochorenia
Vektorom ochorenia sú krv cicajúce článkonožce. Borrelia bola zistená u roztočov, bĺch a kliešťov z čelade Ixodidae. V našich zemepisných šírkach je to predovšetkým Ixodes ricinus.
Rezervoárom ochorenia môžu byť volne žijúce stavovce, infekcia bola preukázaná vo vyše 30 druhov voľne žijúcich drobných cicavcov a okolo 50 druhouv vtákov. Migrácia zvierat zohráva veľkú úlohu pri šírení infekcie. Borrelia bola popísaná z domácich zvierat u psov, mačiek, hovädzieho dobytka, oviec a koní. Borrelia patrí medzi vysoko infekčné mimobunkové patogény. Po preniknutí do hostitela za pomoci vektora /kliešťov/ sa šíri lokálne v koži, alebo krvou a lymfou.
Príznaky ochorenia
Lymská borrelióza sa prejavuje akútnym alebo subakútnym zápalom kĺbov, ktorý je v niektorých prípadoch rekurentný /návratný/. Pes prichádza s náhlym krívaním a výraznou bolestivosťou kĺbu. Ochorenie postihuje jeden, alebo viac kĺbov, prejavuje sa opuchnutím, zvýšenou teplotou a bolestivou manipuláciou postihnutých kĺbov. Prejavy ochorenia sa môžu objaviť 2-5 mesiacov po infekcii.
Diagnostika ochorenia
Pre preukázanie ochorenia sú dôležité 4 kritériá:
- pobyt v oblastiach s infikovanými klieštatami
- klinický nález
- pozitívny výsledok sérologického vyšetrenia
- rýchla odpoveď na terapiu antibiotikami
Pri diferenciálnej diagnostike musíme vylúčiť reumatické, infekčné a autoimúnne artritídy, degeneratívne ochorenia kĺbov, ehrlichiózu či bakteriálnu endokarditídu. Hematologické a biochemické vyšetrenie krvi býva bez odchýlky od referenčných hodnôt.
Kĺby bývajú opuchnuté, šlachy zhrubnuté, čo poukazuje na zmnoženie synoviálnej tekutiny s veľkým množstvom fibrínu. Dochádza k eróziám na chrupavke a kostnom tkanive. V pečeni, obličkách a v srdci sa nachádzajú nekrotické ložiská, v dôsledku proliferatívnych zápalových reakcií. Neurologická manifestácia je charakterizovaná encefalomyelitídou alymfocytárnou meningitídou.
Laboratórna diagnostika sa opiera o vyšetrenie priame ( natívny preparát-krv, mozkovomiechový mok ) a nepriame diagnostickými testami z krvného séra (ELISA,RVK,PCR...)
Pacient: pes, nemecký boxer, sučka, 4 roky.
Klinické príznaky: opuchnutý pravý kolenný kĺb, bolestivosť, neochota vstávať a pohybvať sa.
RTG poukazovalo na rupturu predných skrížených väzov, čo sa nepotvrdilo po vyšetrení pacienta na zásuvkový pohyb v kolennom kĺbe.
Na základe tohto všetrenia sa po dohode s majiteľom odobrala krv na stanovenie protilátok na Lymskú Borreliózu.
Odber krvi na stanovenie IgG a IgM 13.11.2010: IP (index pozitivity) pre obidva Ig
výsledok: IgG 1,094, IgM 1,047
- pozitivita IP je vyššia ako 1,15
- dubiózne IP je medzi 0,85-1,15
- negatívne IP je pod 0,85
Opakovaný odber: 15.12.2010 IgG 0,148 IgM 1,500
IgG poukazuje na zníženie infekcie v tele pacienta a IgM poukazuje na obranyschopnosť organizmu voči borrelii tvorbou protilátok.
Terapia
Pôvodca Lymskej borreliózy je citlivý na celý rad antibiotík. Ide hlavne o tetracyklínovú radu doxycyklin (10mg/kg ž.hm.-1x denne po dobu 3-4týždne), Amoxicilin potencovaný s kyselinou klavulónovou (22mg/kg ž.hm. 2xdenne podobu 3-4týždne). Antibiotická liečba vedie k pomalému rozmnožovaniu borrelií a tým aj k zníženiu infekčnosti borrelií, ale nedochádza k úplnému vyplaveniu mikroorganizmov z tela pacienta.
Preto najdôležitejší boj proti borrelii je prevencia. V súčasnosti je niekoľko registrovaných inaktivovaných vakcín proti lymskej borrelióze. Od 12 týždňov je možné vakcinovať štenatá s revakcináciou o 2-3 týždne, ďalšia vakcinácia sa opakuje každoročne. Medzi prevenciu patrí aj pravidelné znižovanie prevalencii vektorov (kliešte) a to aplikáciou antiparazitárnych prípravkov vo forme spot on (kvapky na kožu), alebo obojkov.