Brušná hernia (prietrž) je definovaná prolabujúcim obsahom dutiny brušnej cez defekt steny brušnej. Každú herniu tvorí bránka (defekt steny brušnej), herniový vak ( u pravých hernií tvorený pobrušnicou, u nepravých hernií preformovaný vak chýba) a obsahom (najčastejšie omentum, tenké črevo, maternica, ale aj močový mechúr).

V zásade sa hernie rozdeľujú na traumatické a netraumatické. Traumatické vznikajú v súvislosti s úrazom (najčastejšie tupé poranenie) pri preexistujúcej slabosti spojivového tkaniva (degeneratívne ochorenia alebo vrodená menejcennosť spojivového tkaniva). Traumatické hernie tvoria len asi 3-4 % všetkych hernií. Menejcennosť spojivového tkaniva zohráva významnú úlohu pri tvorbe aj netraumatických hernií, ktoré tvoria zvyšných 96-97 % všetkých hernií. Kým traumatické hernie sa v zásade môžu vytvoriť na všetkých miestach brušnej steny, netraumatické hernie majú svoje predilekčné miesta výskytu – trieslový kanál, tzv. canalis femoralis (anatomické označenie priestoru pod trieslovým väzom mediálne od femorálnej (stehnovej) žily a umbilikálny (pupočný) anulus (miesto pôvodného priebehu placentárnych ciev) a menej často perirektálne a perianálne hernie. Z netraumatických sa najčastejšie prezentujú inguinálne (trieslové) a pupočné hernie. Príčiny vzniku týchto hernií nie sú dodnes jednoznačné vysvetlené. Ako je uvedené vyššie existujú určité predisponujúce faktory, ktoré sa podieľajú na ich vzniku. Patrí k nim už spomenutá získaná alebo vrodená slabosť spojivového tkaniva, poruchy vývinu v uvedených predilekčných miestach vzniku, zvýšenie vnútrobrušného tlaku (napr. gravidita, nádorové ochorenia), obezita. Takzvané vrodené hernie sú hernie klinicky detekovateľné hneď po pôrode. U psov sa jedná najčastejšie o pretrvávajúci otvorený vak pobrušnice (processus vaginalis peritonei) , ktorý je ťahaný z brušnej dutiny zostupujúcim semenníkom u psov resp. u súk tvorbou jedného z maternicových väzov (ligamentum teres uteri). To znamená, že trieslová indirektná (nepriama) hernia je počas intrauterinného vývinu fyziologický jav. V čase pôrodu by však už mal byť uvedený vak pobrušnice po zostúpení semenníkov (resp. inzercie ligamenta u súk) obliterovaný (uzavretý). Aj po pôrode je však možný ďalší vývin smerom k obliterácii vaku, čo sa využíva aj v humánnej detskej chirurgii, kde sa operácia v prvých rokoch života indikuje len pri inkarcerácii hernie (zaškrtení obsahu herniového vaku) alebo pri hroziacej inkarcerácii. Niektorí autori považujú všetky indirektné trieslové hernie za vrodené, pričom klinická prezentácia perzistujúceho otvoreného vaku môže nastať kedykoľvek v priebehu života. Podobnou etiopatogenézou sú tvorené aj vrodené umbilikálne (pupočné) hernie, kde základnú úlohu pri vzniku zohráva spomalená alebo žiadna oblitertácia pupočného prstenca (anulus umbilicalis). Ako skrotálna hernia ( miešok, lat. scrotum) je označovaná indirektná trieslová hernia, u ktorej pobrušnicový vak siaha do skróta až k semenníkom. Femorálna hernia sa tvorí v oblasti priebehu ciev zadnej končatiny popod trieslový väz. Táto hernia nebýva vrodená, pri jej vzniku zohrávajú úlohu iné hore uvedené príčiny. Zo štatistík vyplývajú niektoré ďalšie zaujímavé fakty. Nebol pozorovaný zvýšený signifikantný výskyt hernií u jedného z oboch pohlaví daného živočíšneho druhu resp. rasy, aj keď u psov majú menšiu prevahu suky. U jednostranných hernií sú v prevahe ľavostranné. Bilaterálne (obojstranné) hernie taktiež nie sú výnimkou. Femorálne hernie sú u mačiek a psov veľmi zriedkavé. Medzi najčastejšie postihnuté rasy patria Pekinský psík, Basset, West-Teriér, Basenji a Cairn-Teriér. Skrotálne hernie sa vyskytujú častejšie u tzv. chondrodysplastických psích plemien, hlavne u Shar pei.

Diagnostika ochorenia sa opiera prevažne o fyzikálne vyšetrenie. V predilekčných oblastiach je typické vyklenutie, ktoré je ľahko reponovateľné (tzn. že obsah herniového vaku sa dá zatlačiť späť do dutiny brušnej). Ak nie je hernia reponovateľná , jedná sa o akrétnu herniu (obsah hernie prirástol zvnútra k vaku) alebo inkarcerovanú herniu, kedy dochádza k uškrteniu orgánov dutiny brušnej vo vaku s následnou nekrózou (odumretím) v dôsledku prerušenia krvného zásobenia. Kým ireponibilná akrétna hernia je indikovaná k skorému elektívnemu (plánovanému) chirurgickému výkonu, inkarcerované hernia predstavuje akútny stav, ktorý je nutné riešiť chirurgicky urgentne.

Liečba brušných hernií je možná v zásade len chirurgicky. V ojedinelých prípadoch býva chirurgická intervencia čiastočne resp. absolútne kontraindikovaná, najčastejšie v dôsledku závažnej komorbidity, ktorá zreteľne zvyšuje operačné riziko pre pacienta. V týchto prípadoch je možné uplatnenie niektorých paliatívnych konzervatívnych postupov, napr. aplikácia brušných pásov, ktoré držia orgány vo svojej fyziologickej polohe v brušnej dutine.

Podľa súčasných odporúčaní veterinárnej chirurgie sú všetky vrodené brušné hernie (najčastejšie pupočné a trieslové) indikované k operačnému riešeniu. Tento výkon, ak je správne prevedený, nie je zaťažujúci pre pacienta a zároveň preventívny z hľadiska výskytu možných komplikácií v ďalšom živote (inkarcerácia). Taktiež indikácia k chirurgickému zákroku u dospelých psov a mačiek je jednoznačná, naliehavejšou sa stáva pred plánovanou graviditou alebo ak hernia v poslednom období javí známky rastu. Dá sa tiež povedať, že každá neliečená hernia môže vyústiť skôr či neskôr do jednej z komplikácií, hlavne do inkarcerácie, ktorá predstavuje život ohrozujúci stav.

Chirurgická reparácia každej hernie je rozdelená do niekoľkých za sebou nadväzujúcich krokov. Začína preparáciou herniového vaku, pokračuje inšpekciou a repozíciou jeho obsahu do dutiny brušnej, resekciou (odstránením) vaku a najdôležitejšou časťou - plastikou defektu brušnej steny, ktorá vyžaduje precíznu operačnú techniku bez napätia (tension free), ktorá, ak je dobre prevedená, najvýznamnejšie limituje vznik recidívy ochorenia.

Uvedené zásady, ktoré by mali byť bezpodmienečne dodržané, minimalizujú riziko recidívy hernie, ktorá je žiaľ vždy možná, čo vyplýva z hore uvádzaných predispozičných faktorov (vrodená alebo získaná menejcennosť tkaniva) alebo je následkom poranenia a preťaženia v skorom pooperačnom období, v dôsledku rýchleho návratu pacienta k bežným denným aktivitám, čo je ovplyvniteľné len správnou pooperačnou starostlivosťou.

Častokrát sa však stretávame v našej ambulancii s recidívou trieslovej alebo pupočnej hernie v dospelom veku, po neodborne prevedených „tiež operáciách“ na šteniatkach. Platí, že zle prevedená operácia je horšia ako žiadna.

 

---

 

Pacient: pes, mops, sučka, 3 roky
Klinické príznaky: v trieslovej oblasti je viditeľný vak, na pohmat mäkký s možnosťou reponovania vaku s obsahom do dutiny brušnej. Po konzultácii s majiteľom sa vykonal chirurgický zákrok.